Ťaháky

Ťaháky pre všetkých, ktorý potrebujú nájsť čo najrýchlejšie to najlepšie info.

Interpunkčné znamienka

Rozdeľovacie (interpunkčné) znamienka sa používajú v písomnom prejave, aby sa pomocou nich naznačilo jeho členenie a odstupňovanie jeho častí. Niektoré z nich sa používajú aj na vyjadrovanie niektorých prvkov vety ( otázka, rozkaz zvolanie, priama reč atď.). V slovenčine používame tieto rozdeľovacie znamienka: bodka (.), výkričník (!), otáznik (?), čiarka (,), dvojbodka (:), bodkočiarka (;), úvodzovky („“), pomlčka (--), spojovník (-), tri bodky (…), zátvorky ().

Bodka. Bodka sa píše na konci oznamovacej vety, napríklad: Uhýbal na všetky strany. Neprídeme. Aj nadpisy a nápisy treba hodnotiť ako samostatné vety. Pretože však členenie je tu už však vyznačené aj ináč, napr. iným typom písma alebo tým, že je nadpis alebo nápis na osobitnom riadku, bodka je tu nadbytočná. Preto nieto bodky za nadpismi v knihách, v novinách, na tabuľkách, na štítoch, na listinách atď. . Pravdaže ak nadpis alebo nápis sa skladá z viacerých viet, ktoré sú napísané vedľa seba, potom ich, pochopiteľne, treba medzi sebou pooddeľovať interpunkčnými znamienkami. Bodka sa píše za skratkami ( atď., napr., t.j.), ale sa nepíše za značkami (SR, km, kW). Bodka sa píše za radovými číslovkami (2.2.2000). Pri označovaní spisov, strán, kapitol, paragrafov apod. sa bodka za číslicou píše len v tomto prípade, keď je číslica pred pomenovaním ( 6. paragraf), ale sa nepíše vtedy, ak je toto poradie obrátené ( paragraf 6).

Výkričník sa píše na konci zvolacích viet. Niekedy sa píše aj na konci žiadacích viet. Po žiadacích vetách sa však musí písať v týchto prípadoch, keď je žiadosť vyjadrená tvarom rozkazovacieho spôsobu. Na zosilnenie citového dôrazu sa výkričník opakuje: Beda !! .

Otáznik sa píše na konci samostatných opytovacích viet: Kde si bol včera?. Ak je však takáto veta vedľajšou, otáznik za súvetím nepíšeme: Neviem, kde bol včera. Ale ak je v súvetí opytovacia veta hlavnou vetou, tak na konci súvetia otázni nepíšeme: Nevieš, kde bol včera?

Čiarka. Čiarka sa môže vyskytnúť buď v jednoduchej vete, alebo v súvetí. V jednoduchej vete sa čiarkou oddeľujú rovnorodé výrazy, ak nie sú oddelené spojkou a, i, aj, ani alebo, či. Rovnorodé výrazy tvoria viacnásobný vetný člen: Najväčšie mestá na Slovensku sú Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Nitra. Čiarku pred druhým (tretím a ďalším) členom píšeme aj keď je viacnásobný výraz spojený dvojitou (trojitou) spojkou (napr. i- i- i): Činmi sa meria aj vzťah k práci, aj vzťah k človeku , aj vzťah k vlasti. Dve rozličné príslovkové určenia sa čiarkou neoddeľujú: Schôdzka bude vo štvrtok v zasadačke. Niekedy sa ťažko rozlíši viacnásobný prívlastok od rozvitého. Príklad na viacnásobný: Bol to človek nepríjemný, zlostný a nemilosrdný. , na rozvitý: Je to súčasný slovenský spisovateľ. Čiarkami sa od vety oddeľujú voľné zložky vo vete. Takou voľnou vložkou môže byť prístavok, doplnok, vysvetľovacia alebo hodnotiaca vložka, oslovenie a citové výrazy. Tieto výrazy môže vypustiť z vety ak nenarúšajú vetný význam: napr. Elena, pravdaže, ma prekvapila nečakaným listom.
Čiarkou sa oddeľujú od vety aj vysvetľovacie výrazy, ktoré z nejakej príčiny stoja mimo vety. Napríklad: Všetky ovocné stromy, jablone, hrušky i čerešne, sme ošetrili hneď na jar.
V súvetí sa čiarkou oddeľujú vety vtedy , ak sa nepripájajú spojkou a. Uvedieme príklady na priraďovacie a podraďovacie súvetie: Jeden viac hovorí, jeden viac robí. V súvetí sa pred a píše čiarka vtedy, keď veta pripájaná touto spojkou nie je rovnocenná predchádzajúcim, ale im je nadradená. Obyčajne sa vtedy uvádza výrazmi typu a to, a tak, a teda: Oznámil som ti raz, že prídem a to ti malo stačiť. Čiarka sa pred a musí písať aj vtedy, ak je pri takomto a hranica výrazu voľne vloženého do vety, ktorý sa musí odlíšiť čiarkami. Príklady: Zbadali nás, žiaľbohu, a vyhnali. Pred porovnávacími spojkami ako a než sa píše čiarka len vtedy, keď uvádzajú celú vetu pred Príklad: Počíta ako maturant – Počíta tak dobre, ako keby mal matúru. Pred alebo a ani sa čiarka nepíše vtedy, keď pripájajú vetu, tak ako spojka a, teda v zlučovacom súvetí: Nič nevidel ani nepočul. – Na poradu môže prísť otec alebo môže prísť starší súrodenec. No naproti tomu sa čiarka píše pred alebo, pred ani aj pred a v takých prípadoch, keď nemajú zlučovací význam. Príklad: Alebo budeme slobodní, alebo všetci zomrieme.

Dvojbodka. Dvojbodku píšeme vtedy, keď uvádzame heslo, citát, priamu reč alebo niekoľko výrazov. Príklad: Učiteľ povedal: „Ohybné druhy slov sú: podstatné mená, prídavné mená, zámená …“.
Po dvojbodke sa píše veľké začiatočné písmeno vtedy, keď sa po nej uvádza priama reč alebo samostatná veta. Ak však uvádzaná veta s uvádzanou časťou tvorí jednoduchú vetu, alebo ak sa uvádza len výpočet slov, potom sa po dvojbodke píše malé začiatočné písmeno: Skrátka a dobre: popoludní treba prísť sa po dvojbodke píše malé písmeno a Učiteľ povedal: „Popoludní treba prísť“ sa po dvojbodke píše veľké začiatočné písmeno.

Bodkočiarka. Bodkočiarku píšeme v dlhších vetách na takých miestach, kde by mohla byť bodka alebo čiarka. Príklad: Dlho do noci sme o tom rozprávali; nikdy na to nezabudnem.

Úvodzovky. Úvodzovky sa píšu na začiatku a na konci priamej reči. Ak je priama reč prerušená uvádzacou vetou, treba písanie úvodzoviek opakovať: Igor sa sťažoval: „ Hrozná je tu horúčava, na zadusenie.“ = „Hrozná je tu horúčava,“ sťažoval sa Igor, „na zadusenie.“. Úvodzovky sa používajú aj na označenie cudzieho, zvláštneho alebo citovaného slova v texte. Do úvodzoviek sa často dávajú slová zvláštne, nápadné len preto, že sú štylisticky príznakové a nezvyčajné.

Pomlčka je znamienko, ktorým sa vyjadruje najmä prestávka v reči. čakali sme slnko, a prišiel- mráz.

Spojovník. Pomlčka je znamienko, ktoré sa používa v rámci vety, a spojovník je znamienko, ktoré sa zasa používa v rámci slova. Kladie sa aj medzi časti zloženín. Žlto-čierne.
Tri bodky sa píšu na konci nedokončenej vety, ale aj na začiatku alebo vnútri na miestach, kde sú vynechané slová. Keď sme sa vracali, zrazu … ;…a ústa pili sneh. V beletrii sa píšu aj na miestach, kde sú v reči prestávky, pri prerušovanom prejave.

Zátvorky. Do zátvoriek sa dávajú časti, ktoré sú do vety vložené kvôli vysvetleniu alebo doplneniu. Gramatické slová (predložky, spojky, častice…) sú vcelku kratšie ako plnovýznamové slová.

K pravidlám o písaní interpunkčných znamienok treba dodať, že postupom času je v textoch menej a menej týchto znamienok. Uplatňovaním polopriamej a nevlastnej priamej reči v umeleckých textoch v modernej slovenčine očividne redne počet interpunkčných znamienok. Čím ďalej, tým menej je v náučných textoch bodkočiarok. Veľmi rapídne ubúdajú v textoch výkričníky a otázniky. Rozdeľovacie znamienka sa často nahrádzajú aj primeranou grafickou úpravou písma a textov- písanie do stĺpcov, rozloženie časti textu okolo ilustrácii, najmä nad a pod obrázkami. Moderný človek číta rýchlejšie ako starší. Moderný človek číta s oporou o kontext, ktorá umožňuje vypúšťať rozdeľovacie znamienka.

 
Ťaháky pre všetkých, ktorý potrebujú nájsť čo najrýchlejšie to najlepšie info.