Ťaháky

Ťaháky pre všetkých, ktorý potrebujú nájsť čo najrýchlejšie to najlepšie info.

Slovná zásoba

Slovná zásoba

Je to súhrn všetkých slov používaných v jazyku, je zachytená v slovníku – Slovník slovenského jazyka. Sú rozdelené podľa:

1.vedeckého významu:

-10 slovných druhov (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky, predložky, spojky, častice a citoslovce)
-synonymá
-homonymá
-jednovýznamové
-viacvýznamové
-opozitá
-antonymá

2.príslušnosti k štýlu:

-štylisticky neutrálne – sú v každom štýle
-štylisticky príznakové – iba v danom štýle

3.dobového výskytu:

-nové slová – neologizmy
-zastaralé – archaizmy
-historizmy

4.expresivity (citového zafarbenia)

-neutrálne
-citovo zafarbené – zjemňujúce, zhoršujúce

Slovná zásoba môže byť:

a.)aktívna
b.)pasívna

Lexikológia – náuka o slovnej zásobe (grécky lexis = slovo, logos = reč, učenie, veda). Z hľadiska myslenia a dorozumievania je slovná zásoba najpodstatnejšou súčasťou jazyka.

Myšlienky vyjadrujeme vo vetách, veta sa skladá zo slov.

Slovo – je ustálená skupina hlások (písmen), ktorá niečo pomenúva, označuje – má teda lexikálny význam (vecný význam). Slová majú aj gramatický význam, ktorý umožňuje vyjadrovať vzťahy medzi nimi pomocou slovných tvarov.

Viacvýznamové slová – niektoré slová majú okrem základného (prvotného) významu aj prenesený (druhotný) význam, napr. hlava ľudská – hlava stroja – hlava rodiny.

Pojem (slovo) zviera vznikol zovšeobecnením a abstrakciou zo zmyslovej skúsenosti, nepredstavuje však nič konkrétne, čo by sme mohli vnímať. Zviera neexistuje, existujú kone, kravy, sliepky a iné. Pojem zviera je abstraktní, zahrňuje teda viacej konkrétnych jedincov – možno im určiť viac konkrétnych znakov a vlastností.

Zviera – je nadradený pojem (slovo). Kôň, krava, sliepka sú rovnocenné pojmy podradené pojmu zviera.

Etymológia – náuka o skúmaní pôvodu slov. Etymologické hľadisko je dôležité pre pravopis – skriňa – hláskovo sa prekrýva so slovanským slovom skryť (niektorí ľudia si preto myslia, že by sa malo písať s ypsilonom). Slovo skriňa je však latinského pôvodu (scrinium), preto ho píšeme s i.

Paronymá – slová, ktoré sa hláskovo podobajú a významovo navzájom ovplyvňujú – niekedy sú pôvodom odlišné slová hláskovo zblížia tak, že to vedie k ich významovému zbližovaniu, napr. dobyť mesto – získať nadobudnúť a dobiť mesto – bojom dobiť, poraziť.

Homonymá – slová rovnakého zmenia, ktoré však spolu významovo nesúvisia. I tu sa uplatňuje etymologické hľadisko. Napr. rys (šelma) – rys (nákres), čelo (časť tváre) – čelo (hudobný nástroj).
Slovná zásoba – je súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku. Je zachytená v slovníkoch.

Základná slovná zásoba obsahuje najčastejšie používané slová – asi 1000-1500 slov = jadro slovnej zásoby.

Individuálna slovná zásoba môže byť aktívna = používame ju v hovorenej alebo v písanej forme a pasívna = je až päťnásobne bohatšia ako aktívna a patria sem slová, ktorým rozumieme, ale bežne ich nepoužívame.

Najbohatšiu individuálnu slovnú zásobu majú spisovatelia.

Zmeny v slovnej zásobe – slovná zásoba sa veľmi rýchlo mení a vyvíja (so zmenami podmienok v spoločnosti sa menia aj názvy, slová, ktoré veci a javy pomenúvajú).

Neologizmy – novovznikajúce slová – sú domáce (množina) a cudzie (windsurfing, laser).

Archaizmy a historizmy – sú zastarané slová, prešli do pasívnej slovnej zásoby, lebo veci a javy, ktoré pomenúvali, už zanikli alebo dostali iné pomenovanie. Používajú sa v dielach s historickou tematikou - rok meruôsmy, učbár (učiteľ) = archaizmus, dereš, žertva – historizmus.

V slovnej zásobe slovenského jazyka je veľa slov, ktoré majú cudzí pôvod – cudzie slová (prevzaté slová). Mnohé z nich už zdomácneli – píšu sa naším pravopisom – autobus, meter, štadión, park, rekreácia.

Niektoré slová sme prevzali v doslovných prekladoch – sú to tzv. Kalky – zemepis (geografia), poddôstojník (sous-officier – francúzsky), konská sila (horse power – anglicky).

Internacionalizmy – medzinárodné slová – vyskytujú sa najmä v odborných textoch, napr. distribúcia, kosínus, karcinóm, synchronický.

Cudzie slová sa stále viac udomácňujú, čo sa prejavuje najmä v pravopise: speaker – spíker, jazz – džez, week-end – víkend, team – tím.

Najviac prevzatých slov je gréckeho a latinského pôvodu: bios – život, mikros – malý, grafó – píšem, logos – reč, mono – jeden, polis – mesto.
Z nemčiny sme prevzali slová: žemľa, kuchyňa, farba.
Z francúzštiny – móda, púder, balet, reportáž.
Z taliančiny – banka, valuta, tenor.
Z maďarčiny – guláš, čižmy.

Štylisticky neutrálne (bezpríznakové) slová – väčšina slov slovnej zásoby, používajú sa vo všetkých štýloch.

Expresíva – citovo zafarbené slová: maznavé – zjemňujúce, hanlivé – zhoršujúce. Používajú sa v úzkom osobnom, familiárnom styku.

Synonymá – rovnoznačné slová – rozlične znejú ale označujú ten istý pojem: žalár – väzenie – basu, lož – nepravda – klamstvo – cigánstvo, lakomý – skúpy – chamtivý.

Antonymá – opozitá = slová protikladného významu: deň – noc, starý – mladý, nový, muži – ženy.

Frazeologizmy – ustálené slovné spojenie, ktoré má obrazný, prenesený význam. V západnej jazykovede sú to idiómy: mať maslo na hlave = nebyť bez viny, nemať čisté svedomie.

Môžu byť ľudové (príslovia a porekadlá) a intelektuálne (prevzaté napr. z latinčiny). Mnohé frazeologizmy máme spoločné s inými jazykmi, najmä slovanskými – tzv. europeizmy. Napr. vziať nohy na plecia, čierny ako smola, chodiť spať so sliepkami, mať zlato v hrdle, lož má krátke nohy, trpezlivosť ruže prináša.

 
Ťaháky pre všetkých, ktorý potrebujú nájsť čo najrýchlejšie to najlepšie info.